Štyri zásady múdrosti

zdroj: bodhipath.sk

Prevzaté z učenia Šamar Rinpočheho počas Phowy v centre Bodhi Path vo Virgínii, 20. jún 2004

Chcel by som sa podeliť o tradičné učenie ako rozvíjať dobrý úsudok. Toto učenie nám má pomôcť dôverovať nášmu sedliackemu rozumu a vyhnúť sa omylom. Štyri pripomienky sa týkajú dharmy rovnako ako všetkých aspektov každodenného života. Verím, že mnoho problémov modernej spoločnosti by mohlo byť vyriešených, pokiaľ by ľudia nasledovali len tieto jednoduché rady.

Toto učenie nazývam "Štyri zásady múdrosti". Múdri vedia na koho a načo sa môžu spoliehať. Takto sa vyhnú mnohým nástrahám nedbalého myslenia.

Toto učenie tvoria štyri jednoduché zásady:

1. Spoliehať sa na učenie a nie na učiteľa
2. Spoliehať sa na význam a nie na slová
3. Spoliehať sa na hĺbku a nie na povrch
4. Spoliehať sa na múdrosť a nie na koncepty

1. Spoliehať sa na učenie a nie na učiteľa

Často sme ohromení rečníkmi, ktorý nás uchvátia ich charizmou. Silné osobnosti dokážu v obecenstvách prebudiť silné emócie. Rečníci alebo učitelia ktorí sú zábavní, vyzývaví alebo podmaniví nás dokážu motivovať k činom. Dnes sa zdá, že aby učiteľ mal vôbec nejakých študentov, musí sa stať "motivujúcim rečníkom".

To môže viesť k problémom. Je nutné menovať charizmatických vodcov minulosti, ktorý priviedli ľudí do veľkého utrpenia? Zdanie môže klamať. Charizma nám nehovorí či sú niekoho znalosti správne alebo nie.

Vyberajte si duchovného učiteľa tak opatrne, ako by ste si vyberali chirurga od ktorého závisí váš život. Od schopností duchovného vedenia závisí niečo neporovnateľne dôležitejšie.

Samozrejme mnoho ľudí zaujímajúcich sa o buddhizmus sa ešte necíti byť pripravenými mať osobný vzťah s učiteľom. Možno pre nich stačí čítať knihy o dharme od rôznych učiteľov. Na začiatku pomáha sondovať. Ale ak chceme aby naša prax išla pod povrch, ak chceme spraviť určitý pokrok, tak v určitom bode si musíme nájsť učiteľa.

Odporúčam vám aby ste na výber učiteľa dharmy vynaložili toľko úsilia, ako na výber špecialistu na rakovinu. Pred tým než sa zaviažete učiteľovi, by ste mali robiť prieskum. Najprv skúmajte niekoľko učiteľov. Potom si jedného zvoľte na základe najdôležitejších kritérií: schopnosť učiť, meditatívna bdelosť a znalosti dharmy.

Tradične sa učitelia buddhistickej filozofie odlišujú od učiteľov meditácie. Samozrejme nie je ľahké nájsť niekoho skutočne kvalifikovaného v obidvoch oblastiach. Ale ešte ťažšie je nájsť kvalifikovaných meditačných učiteľov ako učiteľov s dobrými akademickými znalosťami filozofie. Učitelia filozofie môžu byť schopní učiť aj základy meditácie. Ale pokročilejšie praxe môže vyučovať len niekto, kto sám na buddhistickej ceste spravil určitý pokrok.

Buddhistický učitelia by mali učiť učenie Buddhu, nie ich vlastné učenie. Preto je užitočné vedieť niečo o učení Buddhu. Čítať knihy o historickom Buddhovi a iných významných učiteľoch minulosti ako boli žiaci Buddhu a tibetskí učitelia ako Milarepa. To vám pomôže posúdiť, či učiteľ tlmočí pravú dharmu.

2. Spoliehať sa na význam a nie na slová

Ľudia radi nasledujú pekné slová. Pôsobivý jazyk môže byť veľmi presvedčivým. Šikovná štylizácia môže objasniť význam alebo môže pomôcť niečo spraviť krajším, ako v básni alebo piesni, alebo môže byť použitá na robenie dojmu na obecenstvo. Dať mu vedieť, že ste vzdelaní a zdatní v štýle rečnenia a obratní vo frázach. Ale najdôležitejší je význam: mal by byť správny.

Čo je správny význam v duchovnom učení? V prvom rade aby bol správny, učenie musí prinášať nejaký prospech. Po druhé musí hovoriť pravdu. Keď sa tieto dve kritéria stretnú, potom je štylizácia menej dôležitá. Ale dobrá štylizácia môže správne učenie spraviť ľahším pre čítanie a zaujímavejším, čiže je to užitočné.

Ale ak používate dobrú štylizáciu a hovoríte lži, nielenže vaša dobrá štylizácia nemá žiadnu hodnotu, ale v skutočnosti je škodlivá, pretože môžete zapríčiniť, že ľudia upadnú do mylnej mienky a dopustia sa chýb.

Tu je príklad. Legenda hovorí, že existoval brahmanský učenec, ktorý mal veľmi peknú ženu. V pokročilom veku tento brahman ochorel a vedel, že čoskoro umrie. Bol žiarlivý a desilo ho, že po jeho smrti by si jeho ženu mohol vziať iný muž. Tak ako učenec, ktorý bol tiež veľmi uznávaný, spravil niečo veľmi extrémne. Pozbieral všetku svoju silu, aby napísal vypočítavú knihu, ktorá presvedčila jeho ženu, aby skočila do jeho pohrebnej hranice. V tejto knihe Brahman hovorí, že keď bude jeho telo ponúknuté bohu Šiva, tak z horiaceho tela bude prenesené do "oslobodeného" tela. Pokračoval tým, že brahmanova žena potom nie je len manželkou, ale bohyňou v posvätnou spojení, preto by sa mala k manželovi pridať a tiež sa tak oslobodiť. Štýl a jazyk tejto knihy boli dokonalé, pretože brahman bol učiteľom rétoriky. Kniha bola skutočne tak presvedčivá, že žena skočila do ohňa. A tak v Indii začala hrozná prax sati. Bola rozšírená až do zákonného zákazu Britmi. Na niektorých miestach ale pokračuje dodnes.

Štylizácia je kvetinou, je ozdobou. Význam je skutočným telom. Dobrá štylizácia bez významu je ako drahocenný klenot na mŕtvole. Sila významu sa dostaví aj keď slová nie sú tak pôsobivé ako nádherná žena, ktorá je neprikrášlená a z ktorej žiari prirodzená krása. Obratná štylizácia spojená s dobrým významom je ako nádherná žena ktorej prirodzený pôvab vyzdvihujú nádherné šperky.

3. Spoliehať sa na hĺbku a nie na povrch

Nikto sa úmyselne nesnaží byť plytký, ale mnoho z nás dovoľuje zhonu alebo nedostatku dôvery v náš vlastný úsudok, aby sme sa spoliehali na prijaté myšlienky, predpojatosti a frázy. Obzvlášť keď dôjde na váš duchovný život, je dôležité vlastné skúmanie každého učenia. V buddhizme neexistuje žiadna potreba slepej viery. Práve naopak, na buddhistickej ceste nemôžete spraviť pokrok, kým nie ste ochotný ísť poza obľúbené predstavy.

V buddhizme je obzvlášť dôležité snažiť sa vidieť pod povrch. Buddha odovzdal učenia na rôznych úrovniach v závislosti od schopností jeho poslucháčov, či už začiatočníkov alebo pokročilých praktikujúcich. Ale aj učenia pre začiatočníkov môžu vyjadriť hlboké odkazy pre vysoko kvalifikovaných praktikujúcich, ktorí sú ich schopní dešifrovať.

Dôležitejšia je potreba schopnosti hlbšie uvažovať a získať tak vôbec nejaký úžitok z dharmy. Dovoľte mi aby som to vysvetlil.

Ak máte problém, mali by ste hľadať riešenie vhodné na tento problém. Ak je váš problém jednoduchý, môžete nájsť rýchle, jednoduché riešenie. Ale ak je váš problém zložitý, budete potrebovať mocný liek. A ak je váš problém najhlbší aký môžu ľudia alebo žijúce bytosti zažívať – problém utrpenia a bytia – potom budete potrebovať hlboké riešenie, najhlbší možný liek.

Ak nemáte žiadnu nevedomosť, tak sa s ňou nepotrebujete porátať. Buddhove učenia, dharma, nám udávajú smer k osvieteniu. Aby sme dospeli ku kvalite osvietenia mimo vecí našej každodennej nevedomosti, musíme dharmu používať v každom aspekte tejto nevedomosti samotnej. Týmto spôsobom sa riešenie dostaví priamo z našich problémov. Známy buddhistický text starovekého indického filozofa Vasubandhu, Abhidharmakóša ("Pokladnica prejavu dharmy") hovorí, že ak praktikujete používaním liekov na malé problémy, tak nakoniec sa zbavíte vášho najväčšieho problému, samotnej nevedomosti.

Tak je možné vyliečiť najsilnejší zmätok jednoduchou meditáciou. Napríklad sexuálnu túžbu môžete zmierniť meditovaním na mŕtve telá. Ale najjemnejší zmätok môže byť vyriešený len najhlbšou múdrosťou. Nato je potrebné Diamantové samádhi, posledná úroveň meditatívneho pohrúženia pred osvietením, ktoré ukončuje zostávajúce jemné zatemnenie na konci buddhistickej cesty.

Nasledovať túto zásadu znamená, že vy sami by ste nemali byť spokojný s plytkým uvažovaním a že takisto by ste mali povzbudzovať ostatných, aby posudzovali viac do hĺbky.

4. Spoliehať sa na múdrosť a nie na koncepty

Tu budem veľmi stručný. Táto posledná zásada je najhlbšia, ale môžeme o nej povedať veľmi málo.

Je určená hlavne pre pokročilých meditujúcich. Získať múdrosť znamená uvedomiť si podstatu mysle. Aby ste to spravili, nemôžete sa spoliehať na dualistické vedomie; preniknete k nedualistickej mysli, ktorú nazývame múdrosť. Meditujúci sa spoliehajú na nedualistickú myseľ a nie na bežnú dualistickú myseľ. Vedia, že jazyk, logika a intelekt sú obmedzené a nedokážu ich priviesť k absolútnej realite. Preto na nich nekladú prílišný dôraz.

Táto zásada radí nespoliehať sa na dualistickú alebo konceptuálnu myseľ, ktorá je ilúziou, ale na nedualistickú myseľ. Choďte pod povrch, nenasledujte ilúziu ako obvykle. Prosím nezabudnite, že je jedno ako úchvatné alebo presvedčivé sú vaše myšlienky, absolútna realita je mimo ich dosah.

Záver

Takže toto sú Štyri zásady múdrosti. Je to znamenie doby úpadku, že väčšina ľudí sa dnes správa v protiklade k týmto zásadám? Bez prestávky hromadia jednu chybu za druhou. Ľudia sa sami klamú a potom jedna osoba zvádza na zlú cestu druhú osobu, ktorá následne prenáša nesprávne myslenie ďalej na ostatných, čím sa vytvára nekončiaca reťaz omylu. Prosím, nenechajte sa chytiť do tejto reťaze. Spoliehajte sa na tieto štyri zásady a pretrhnete putá ilúzie tak, ako veľký bódhisattva Mandžušrí, ktorý dosiahol dokonalú múdrosť; mečom múdrosti preťal zatemnenia.

GENDUN Rinpočhe

„Láma Gendün je ako Milarepa. V tomto živote dosiahol stav Dordže Čhanga.“
—J. S. 16. Karmapa Rangdžung Rigpä Dordže



Ústne inštrukcie odovzdané Gendün Rinpočhem

Šťastie – spontánne vyslovené inštrukcie
Šťastie nemožno nájsť veľkým úsilím a silou vôle, ale je už tu, práve teraz, v uvoľnení a vzdaní sa úsilia.
Nenamáhajte sa, nie je čo robiť.
Čokoľvek sa v mysli objaví nemá vôbec žiadny význam, pretože to nie je vôbec skutočné.
Nepripútavajte sa na to. Neposudzujte.
Nech sa hra deje sama osebe, vynárajúc sa a ustupujúc – bez toho aby čokoľvek menila – a všetko sa vytratí a začne odznova, donekonečna.
Iba naše hľadanie šťastia nám zabraňuje v jeho videní.
Je ako dúha za ktorou bežíte bez toho, aby ste ju kedy dokázali chytiť.
Hoci nejestvuje, vždy tam bolo a sprevádza vás každým okamihom.
Neverte v reálnosť dobrých a zlých pocitov; sú ako dúhy.
Snažiac sa uchopiť neuchopiteľné sa nadarmo celkom unavíte.
Keď uvoľníte toto zovretie, je tam priestor – otvorený, ponúkajúci sa a príjemný.
Zužitkujte to teda. Všetko je už vaše.
Viac už nehľadajte.
Neprehľadávajte džungľu z ktorej niet úniku hľadaním slona, ktorý je už v pokoji doma.
Nie je čo robiť, do čoho sa nútiť, nie je čo chcieť a všetko sa deje samo osebe.



Rada ak meditujete
Nechajte svoju myseľ v jej prirodzenom stave, v ktorom nie je nič vyumelkované.
V tomto stave, vidiac hýbať sa myšlienku, uvoľnene na mysli spočiňte.
V tomto stave dôjde k stálosti.
Bez pripútanosti na stálosť, bez obavy z pohybu, vedomí si, že nie je žiadny rozdiel medzi stálosťou a pohybom – myseľ sa vynorí z mysle.
V tomto stave v ktorom nie je uchopovania, nie je pripútanosti – spočiňte prirodzene a uvoľnene.
V tomto stave sa vynorí samotná prirodzená skutočnosť, esencia vašej vlastnej mysle, prvotná bdelosť, prázdna jasnosť… a vy nebudete vedieť, čo povedať.
V tomto stave sa usadíte, zastavení a uvoľnení.
Bez uchopovania stálosti ako niečoho; prirodzene na svojom mieste; prirodzene slobodní; bez chytania sa alebo odmietania výtvorov mysle, usaďte sa prosím… V TOMTO.
Tendrel, 3. január 1983

Ďalšia rada
Vonku a vo vnútri, Vesmír a to čo je v ňom, všetko — môj vlastný prízrak.
Prízrak je myseľ; zjavuje sa zatiaľčo je prázdny, je prázdny hoci sa zjavuje — zjavujúc sa a súc prázdnym bez rozdielu, neskutočný ako sen alebo magická ilúzia; nie je tam, napriek tomu sa objavuje.
Pochopením, že je ako odraz mesiaca vo vode, úplne sa rozmotáme z pripútanosti a lipnutia upínania sa na všetko.
Potom, ostane len vzdanie sa upokojeniu v nevyumelkovanom uvoľnení, v sviežej esencii uvedomenia si — sebauvedomenia.
Okrem toho tam nie je nič iné o čom by bolo potrebné rozmýšľať alebo na to meditovať.
Bez rozmýšľania, hrania, meditovania alebo rozrušenia, iba sa prosím prirodzene zahĺbte a takto „meditujte“.

Tendrel, 4. júl 1983


Ešte jedna rada
Nevysielaj myseľ hľadať myseľ samotnú;
nie je žiadna myseľ, jej esencia je prázdna.
A predsa, hoci je prázdna, je nezastaviteľná a všetko je jasné.
Za veľkej ľahkosti, kde jasnosť a prázdnota nie sú dvoma odlišnými,
buď meditačným majstrom nevyrušenej meditácie ne-meditácie.
Tendrel, 12. júl 1987



Krátka pieseň o úplne čistej esencii, ktorá vykĺzla z mojich úst
Byť poza všetkým držaním sa subjektu a objektu, je kráľom náhľadu.
Žiadne jednanie, žiadna meditácia, žiadne rozrušenie, sú kráľom meditácií.
Neprítomnosť úsilia a námahy, bez odmietania, bez ponechávania si, sú kráľom jednania.
Poza všetkou nádejou a strachom, výsledok je nepochybný.
Poza objektívnymi vzťažnými bodmi, v neprítomnosti mysle, je prirodzenosť mysle jasná.
Nekrížiac úrovne a cesty vykračujeme na cestu Buddhu.
Meditujúc bez objektu meditácie dosahujeme nepredstihnuteľné buddhovstvo.
Dátum neznámy - z tibetčiny preložila Láma Rinčhen

zdroj: http://www.bodhipath.sk